Pre deti je jedno, koľko času s nimi trávite. Novú štúdiu kritizujú

„Trávim so svojím dieťaťom dostatok času?“ a „Robím s ním aktivity, ktoré ho rozvíjajú?“ sú otázky, ktoré si kladie asi každý starostlivý rodič.

Podľa bežnej predstavy má množstvo času, ktorý trávime s našimi deťmi, pozitívny vplyv na ich vývin. Lenže štúdia sociologičky Melissy Milkieovej z univerzity v Toronte a jej tímu tvrdí niečo celkom iné. Tento mesiac ju publikoval časopis Journal of Marriage and Family.

Píše sa v nej, že čas, ktorý trávi matka so svojím dieťaťom vo veku od 3 do 11 rokov – či už jednoduchou prítomnosťou v jeho okolí, alebo interakciou s ním –, nemá prakticky žiaden vplyv na jeho emocionálny rozvoj, výsledky v škole alebo prípadné behaviorálne problémy (klamanie, strata schopnosti koncentrovať sa a iné).

Rodičia v USA trávia s deťmi stále viac času

Čas, ktorý rodičia v USA trávia so svojimi deťmi, v ostatnom čase neustále rastie. Zatiaľ čo v roku 1965 boli matky so svojimi deťmi 10,5 hodiny týždenne, v roku 2010 to bolo 13,7 hodiny.

Čo sa týka otcov, množstvo času, ktoré každý týždeň strávia so svojimi deťmi, sa medzi rokmi 1965 až 2010 strojnásobilo z 2,6 hodiny na 7,2 hodiny.

Počet hodín, ktorý otcovia a matky v USA strávia so svojimi deťmi za týždeň. Rastie od roku 1985. Zdroj – The Washington Post

Napriek týmto údajom sa však stále veľa ľudí domnieva, že sú so svojimi deťmi málo. Štúdia od Milkieovej a jej tímu chce tieto obavy krotiť.

Ako vplýva čas, ktorý trávia rodičia s deťmi a adolescentmi, na ich vývin

Bádatelia najskôr zisťovali, koľko času týždenne trávia matky a otcovia so svojimi deťmi, ktoré mali v roku 1997 3 až 11 rokov, a potom v roku 2002, keď boli adolescenti a mali od 12 do 17 rokov.

Prítomnosť rodiča sociológovia rozdelili na aktívnu – interakcia s dieťaťom (hry a iné) a pasívnu – absencia interakcie (pozeranie televízie a pod.).

Potom merali prípadné problémy detí a adolescentov – či už behaviorálne (nepozornosť, kruté zaobchádzanie s rovesníkmi, podvádzanie a iné), emocionálne (nadmerné pocity strachu, smútku a pod.) a týkajúce sa prospechu v škole. Pri adolescentoch navyše pozorovali aj výskyt delikventného správania (drogy a iné).

Z výsledkov vyplynulo, že množstvo času, ktoré matky strávili so svojimi deťmi, nemalo na žiaden z meraných parametrov akýkoľvek vplyv. Inými slovami, či matka bola so svojou ratolesťou týždenne 3, alebo 10 hodín, bolo vlastne jedno.

Iba v prípade delikventného správania adolescentov sa ukázalo, že jeho výskyt klesal s tým, ako stúpalo množstvo času stráveného s matkou.

„Mohla by som vám ukázať 20 tabuliek a 19 z nich by neukázalo žiaden vzťah medzi časom, ktorý strávia rodičia s deťmi, a výsledkami detí,“ povedala Milkieová pre The Washington Post.

Naopak, premenné, ktoré výrazne prehovárali do výsledkov detí a adolescentov, boli stres rodičov, ich príjem a vzdelanie. Milkieová si preto myslí, že najúčinnejší spôsob, ako podporovať deti, „spočíva v podpore sociálnych opatrení, ktoré pomôžu rodičom v zmysle ich duševného zdravia a socio-ekonomického statusu“.

Vojna matiek

Táto štúdia rozvírila vášne a priliala oheň do takzvanej „vojny matiek“, dvoch táborov žien, ktoré majú silné názory na ženskú emancipáciu a spôsob výchovy detí.

Treba dodať, že pri pohľade zvonku sa výskum v tejto oblasti javí ako jeden veľký neporiadok. Iné štúdie totiž preukázali, že čas, ktorý rodičia strávia interakciou so svojím dieťaťom a aktívne sa mu venujú, napríklad čítaním, hraním alebo inými spoločnými aktivitami, má na jeho všestranný rozvoj jednoznačne pozitívny vplyv.

S otvorenou mysľou

Štúdiu kritizovali aj pre formálne nedostatky. Justin Wolfers z univerzity v Michigane poznamenáva, že údaje nemusia byť presné. Množstvo času, ktoré rodičia strávia s dieťaťom za týždeň, určovala z dát z jedného pracovného a jedného víkendového dňa rodiča.

Naozaj nie je ťažké predstaviť si, že množstvo času, ktoré trávite so svojím dieťaťom, vyzerá celkom inak, ak ste odcestovaný na pracovnej ceste alebo ste práve doma. Wolfers preto rezolútne uzatvára, že táto štúdia nezistila vlastne vôbec nič.

Za nezmyselnú ju považuje aj David Leonhardt z New York Times. Svoj argument ilustruje na konštatovaní, že množstvo času, ktoré trávime s našimi deťmi, je pre ich zdravý vývin dôležité rovnako, ako je dôležité napríklad množstvo času, ktoré strávime písaním v snahe stať sa dobrými novinármi.

Za kľúčový nedostatok možno považovať aj to, že záznamy emocionálnych a iných problémov detí vychádzali zo subjektívnych výpovedí ich matiek. Tie sú vždy nedôveryhodné – čo jedna matka považuje za problém, druhá nemusí. Navyše pohľad matiek na ich ratolesti je asi vždy skreslený.

Dostupné z: DOI:10.1111/jomf.12170